Čakry

ČAKRY – DUCHOVNÉ CENTRÁ NAŠEJ ENERGIE


Každá osobnosť má bez ohľadu na svoj typ vlastnú mikroštruktúru čakier a elementálov, ktoré vyjadrujú jej širšie energetické tendencie. Môžu byť prirovnané k orgánom a bunkám hmotného tela a majú tiež skutočné anatomické umiestnenie. Zatiaľ čo telesné ústroje regulujú a riadia určité fyzické funkcie, čakry usmerňujú širšie empirické funkcie a pôsobia i na telesné ústroje.

Slovo čakra pochádza zo sanskrtu a znamená kruh. Obvykle býva chápaná ako kruhový energetický vír, ktorým prúdi kozmická energia, ktorá smeruje do zhusťujúcich sa úrovní stvorenia. Na určitej úrovni vytvárajú tieto čakry energetické spojenie medzi vnútornou a mentálnou, emocionálnou a fyzickou stránkou človeka. Čakry sú umiestnené v blízkosti chrbtice od hlavy po kostrč. Tak ako optický hranol lomí lúče svetla a vytvára z nich farebnú dúhu, každá čakra „lomí“ kozmickú energiu do svojej špecifickej „farby“ alebo vibrácie. Východná filozofia rozoznáva sedem hlavných čakier a množstvo vedľajších. Týchto sedem hlavných čakier ovláda sedem hlavných oblastí psychospirituálnych prežitkov a môžeme v nich nájsť aj vzťah k siedmim úrovniam vývoja osobnosti. Vo všetkých štádiách vyzrievania osobnosti sa objavuje aktivita u všetkých čakier zároveň, ale v jednotlivých vývojových obdobiach, ako je detstvo a mladosť, sa vývoj sústreďuje vždy na konkrétnu čakru. Znova sa tu prostredníctvom každého z nás presadzuje ezoterický zákon sedmičky. Každá čakra svojím konkrétnym stavom - zdravím alebo ochorením – odráža naše presvedčenie o tom, kým sme. Pokiaľ jedinec v sebe pozná svojho Vnútorného Krista tak, ako to učinil Ježiš, sú jeho čakry úplne otvorené a optimálne funkčné. Vyššie formy mysle spoja „bunečnú“ štruktúru všetkých otvorených čakier a vzniká celistvá, slobodná a radostná osobnosť. Ak však čakra odráža sebapojatie „odlúčenej“ osobnosti, je prúd duchovnej lásky a svetla prechádzajúci čakrou blokovaný negatívnymi elementálmi. Tieto bloky sa najskôr objavujú v určitom veku osobnosti, kedy sa daná čakra vyvíja, a môžu sa prejaviť ako fyzické, emocionálne alebo psychické poruchy v príslušnej doméne danej čakry. Preto môžu byť čakry užitočným nástrojom pre zistenie stavu jednotlivých domén. Je pravdepodobné, že Ježiš ,,V podobenstve o nečistom duchovi“ hovoril o odlúčení alebo nemoci v čakrovom centre.

Pôvodný „nečistý duch“ je forma myšlienky, s ktorou súzvučia všetky negatívne elementály. Táto ústredná myšlienka, stvorená človekom, vyjadruje odlúčenie od Boha. Mimo človeka nachádza len „pusté miesta“ a nenachádza „odpočinutie“, pretože také miesto, ktoré by naozaj bolo odlúčené od Boha, na svete nie je. Keďže je len bezvýznamnou formou myšlienky, môže sa iba vrátiť do iluzórneho domova svojho stvoriteľa, súčasnej osobnosti. Jedine tu môže byť nečistý duch znovu oživený. Keď nájde domov „prázdny“, bez cností, môže potom ľahko priviesť sedem podobných duchov „horších, ako je on sám“. Títo duchovia potom okupujú sedem „izieb“ domov a dostávajú stvoriteľa negatívnych elementálov do ešte horšej situácie. Týchto sedem izieb predstavuje sedem čakier súčasnej osobnosti.

Ako sme už raz uviedli, každá čakra odráža predstavy o sebe samom v určitej oblasti prežívania. Základný elementál „som odlúčený od Boha“ je v každej zo siedmych hlavných domén sebauvedomenia alebo čakier vyjadrený odpovedajúcim “nečistým duchom“.

Hlavné čakry:

Prvá (koreňová) čakra (vnútorná podoba)

Druhá (sakrálna) čakra (vnútorné pocity)

Tretia čakra (solar plexus) (pochopenie vlastnej osobnosti)

Štvrtá (srdcová) čakra (starostlivosť o seba samého)

Piata (krčná) čakra (vyjadrenie samého seba)

Šiesta čakra (tretie oko) (vnímanie samého seba)

Siedma (korunná) čakra (vyšší cieľ)

Koreňová čakra

          Psychospirituálna doména

       Obraz o sebe sam

  Negatívny elementál

               „Nie som hodný existencie“.

         Pozitívny elementál

               „Som v hojnosti a bezpečí vo svojom fyzickom/hmotnom živote.“

Prvá (koreňová) čakra sa nachádza v oblasti kostrče a riadi telesný pud sebazáchovy, ktorý zahŕňa prežitie, bezpečie, istotu a tiež pohlavné a rozmnožovacie pudy. Táto doména sa prednostne rozvíja od narodenia do troch rokov. V tomto období vzniká u osobnosti sebapozorovacie ego, to znamená, že dieťa je schopné vidieť/vnímať samého seba. Už dokáže oznámiť celému svetu: „Ja som!“

Pokiaľ by v tomto období potreby dieťaťa neboli trvale uspokojované, môže byť pre neho v budúcom období veľmi zložité vycítiť hlbšiu lásku vnútorného Krista a nachádzať v sebe jedinečnosť Božieho dieťaťa. Na týchto základoch vyrastá stvorenie s bolestnými pocitmi menejcennosti, plné pochybností a hanby. Pocit nezaslúženej existencie plodí mnoho pridružených elementálov, napríklad: „Nezaslúžim si lásku“, „Nikto ma nechápe“, „Hanbím sa za to, kým som“. Tieto pocity sa snaží vyrovnávať získavaním, vlastnením a ovládaním materiálnych statkov. Stáva sa závislým na materiálnych veciach. V oblasti prvej čakry môžu nastať aj fyzické problémy, napríklad onemocnenie krížových kostí, kostrče, konečníka a pohlavných a rozmnožovacích orgánov.

Sakrálna čakra

   

         Psychospirituálna doména

               Vnútorné pocity

         Negatívny elementál

               „Som zraniteľný.“

          Pozitívny elementál

               „Som otvorený emocionálnej blízkosti.“     


Druhá (sakrálna) čakra pred chrbticou vo výške spodnej časti brucha a všeobecne sa považuje za emocionálne centrum osobnosti. Vládne pocitom spojeným s osobnými vzťahmi a tiež sexualite chápanej ako vzťah. Je to oblasť „otázky hraníc“, ako by povedali psychológovia. To znamená, že je to centrum, kde duša sama seba vníma jednak ako jedinečnú, teda ohraničenú vo vzťahu k ostatným, a jednak v dôvernom spojení s ostatnými, teda bez hraníc. Táto paradoxná skutočnosť týkajúca sa vzťahov, táto božská dvojčlennosť, vzniká z rozpornej povahy samotnej duše – Syn človeka a Syn Boží. Ľudské vzťahy sú teda pre dušu zložitým a pozoruhodným stimulom, obsahujúcim mnoho nejasností a nástrah. Na druhej strane optimálny rozvoj funkcie druhej čakry dušu hlboko uspokojuje. Nadšenie z tvorivého života ja hnacím motorom pre silu vôle a osobnosti. Osobnosť je schopná rozdávať a dostávať lásku bez strachu, slobodne a primerane. Psychospirituálná doména druhej čakry sa primárne rozvíja vo veku od 3 do 7 rokov. Je to obdobie, kedy sa novo vzniknuté ego začína pozorovať a objavovať. Akonáhle si dieťa uvedomí skutočnosť „ja som“, začína celoživotný proces poznávania „Kto som“. V tomto štádiu dieťa odvodzuje povahu „ja“ zo vzťahu k „nie-ja“, teda k najbližšej rodine. Dieťa potrebuje pocit emocionálneho bezpečia, milujúceho rodiča, ktorý utíši bolesť a zaženie strach vyvierajúci zo živej predstavivosti a magického myslenia dieťaťa.

Vrcholným prínosom štádia druhej čakry je vývoj svedomia. Svedomie vzniká vo chvíli, keď rozlišovanie dobrého a zlého vo vzťahu k ostatným už nevychádza z vonkajšieho okolia, ale zvnútra. Nech už je príčina akákoľvek, odlúčenie/poranenie na tejto úrovni vedomia zabraňuje voľnému toku lásky k inej osobe a späť. Láska závisí na tom, čo odlúčené Ja považuje za bezpečné. Jedinec vytvára množstvo myšlienkových foriem súvisiacich s „nečistým duchom“, ktorý hovorí: „Vo vzťahu som zraniteľný.“ Príklady týchto elementálov/myšlienkových foriem: „Nikto sa ku mne nesmie priblížiť“, „Vstúpiť do vzťahu nie je bezpečné“, „Nikto ma nemiluje natoľko, aby ma zniesol“. Ľudia odlúčení od vnútorného Krista na úrovni druhej čakry sa často snažia uniknúť strachu a bolesti tým, že podľahnú sexu a drogám. Môžu sa u nich prejaviť aj telesné ťažkosti v oblasti rozmnožovacieho ústrojenstva, v močovom mechúre, môžu mať problémy s tenkým a hrubým črevom, v bedrových stavcoch (spodná časť chrbta).

Čakra solar plexus

     Psychospirituálna doména

           Koncept samého seba alebo chápanie seba samého

     Negatívny elementál

           „Som bezmocný.“

      Pozitívny elementál

           „Som úspešný vo všetkom, čo robím.“


Tretia čakra sa nachádza pred chrbticou v oblasti solár plexu a riadi záležitosti týkajúce sa sebaúcty, práce a spoločenských hodnôt. Všeobecne sa považuje za stred sily osobnosti, ktorý umožňuje človeku existovať na svete, avšak čerpá zo Sily, ktorá „nie je zo sveta“. Tretia čakra je psychospirituálnou doménou, ktorá sa vyvíja predovšetkým vo veku 7 až 12 rokov. V tomto čase dieťa ďalej rozvíja svoje pochopenie o tom, „kto som“, tým, že hľadá svoje miesto vo svete mimo svoju rodinu. Cíti potrebu sa prejaviť, a k tomu je potrebná podpora okolia. Nebezpečie pri vývine tretej čakry spočíva v tom, že si dieťa môže v sebe vypestovať pocit nedostatočnosti a menejcennosti, ktoré sú často spojené s dianím v škole. K znevýhodneniu dieťaťa môže prispieť aj sociálny pôvod, duševné a telesné predpoklady alebo rasové predsudky. Nech už je dôvod akýkoľvek, dieťa sa môže cítiť vo vzťahu k podmaňujúcej spoločnosti bezmocné a reagovať chronickou zlosťou. Bez nápravy tejto poruchy sebaúcty je takmer nemožné pocítiť pravú silu vnútorného Krista. V dospelosti sa títo ľudia so zranením na úrovni tretej čakry často snažia vyvážiť svoj pocit menejcennosti ovládaním druhých, predvádzaním sa, alebo predstieraním niečoho. Aby unikli svojmu trápeniu, môžu sa z nich stať jedinci závislí na práci, pričom z úspechov nepociťujú radosť. Často sa domnievajú, keďže sa cítia oklamaní, že majú dovolené dosahovať svoje ciele bez ohľadu na práva a city ostatných. Vytvárajú mnoho negatívnych elementálov/myšlienkových foriem, v presvedčení, že sú bezmocní. Napríklad: „Potrebujem, aby to pre mňa urobil“, „Môj úspech závisí od teba“, „V živote nič nedostanem zadarmo“, „Aby som mal úspech, musím bojovať“, „Všetci ma využívajú“. Čo sa týka telesnej stránky, tretia čakra ovplyvňuje väčšinu hlavných orgánov tráviaceho a vylučovacieho ústrojenstva, vrátane pečene. Ďalej sem patrí žlčník, žalúdok, slinivka brušná, slezina, ľadviny a nadobličky. Tiež súvisí s hornými bedrovými stavcami. Onemocnenia týchto orgánov alebo spodnej časti chrbta odrážajú poruchy tretej čakry.

Čakra srdca

        Psychospirituálna doména

            Seba výživa(Starostlivosť o seba samého)

        Negatívny elementál

            „Trpím.“

         Pozitívny elementál

            „Milujem bezpodmienečne.“


Štvrtá čakra sa nachádza pred chrbticou približne na úrovni fyzického srdca. Všeobecne sa považuje za centrum lásky osobnosti a odráža prítomnosť ľudskej i božskej lásky v živote jedinca. Čo sa týka tela, táto čakra zrkadlí zdravie srdca, pľúc, priedušiek, pŕs, bránice, hlavných obehových ciev, hrudnej steny a hrudnej chrbtice. Hoci je srdečná čakra v poradí až štvrtá, je čakrou najvyššou. Je to preto, že je umiestnená priamo uprostred duševných prežitkov, a predstavuje teda centrum zjednotenia osobnosti. Srdce odráža rovnakým dielom Syna človeka a Syna Božieho a je ústredím, ktoré riadi cestu duše nekonečným zmätkom, spôsobeným touto dvojakosťou. Srdce dostáva božskú múdrosť Otca „hore“ a božskú inštinktívnu inteligenciu Ducha svätého „dole“. Otvorené srdce je bez hraníc, ale musí stále hľadať spôsob, ako uspokojiť oprávnenú duševnú potrebu individuálnej existencie a vymedzeného priestoru. Srdce musí určiť, kedy byť nežný a starostlivý a kedy tvrdý a neústupný. Srdce hovorí rečou tajomných rozporov. Rozum založený na egu považuje takúto inteligenciu srdca za nezmyselnú. Jedine láska môže účinne pôsobiť na všetkých úrovniach viacrozmerného prežívania duše zároveň, a spájať pritom nebo so zemou, ducha s vôľou, vedomie s nevedomím, múdrosť s mocou a energie s formou. Osobnosť, ktorá nie je vedená láskou, je beznádejne stratená a bezradná. Srdce prebudené vnútorným Kristom šíri slobodne, prirodzene a vďačne lásku do sveta. Jeho najväčšou radosťou a pravým potešením sú láska a služba. Akonáhle je uzdravené srdce alebo teda stred osobného vesmíru, vzniká veľká nádej na uzdravenie i tých najvzdialenejších okrajových oblastí osobnosti. Ťažisko vývoja srdca spočíva v období dospievania, vo veku 12 až 17 rokov. Začiatok dospievania so sebou prináša potrebu vyriešiť doživotnú otázku „kto som“. Dospievajúci je nútený vzdať sa detstva a počas prechodného obdobia značne zmäteného, si vytvoriť svoje ponímanie dospelosti. Musí včleniť svoje schopnosti, prostriedky a svoje detské Ja do novej totožnosti a životnej dráhy dospelého človeka. Musí pokročiť od mravných zásad a hodnôt detstva k etike a cieľom sveta dospelých. Odlúčenie/zranenie srdcovej čakry vyplýva z ktorejkoľvek príčiny, ktorá narušuje schopnosť starať sa a dbať sám o seba. Príčinou môžu byť aj obtiaže v ranom detstve a odlúčenie môže nastať aj kedykoľvek v dospelosti. Obzvlášť významné je však obdobie dospievania. Dospievajúci, ktorý nemá primerané hranice, sa môže cítiť premožený úlohami tohto veku. V skutočnosti sa odlúčenie nedá tak ľahko rozpoznať. Pri odlúčení od vnútorného Krista v srdci, vytvárame základný negatívny elementál „ja trpím“. Ďalšie elementály/myšlienkové vzory odvodené od tohto „nečistého ducha“: „Na lásku vždy doplatím“, „Nesiem tiaž sveta na svojich ramenách“, „Láska so sebou vždy prináša utrpenie“, „Starám sa viac ako všetci ostatní“. Srdce odlúčené od lásky skutočne trpí. Pociťuje hlboký smútok a túžbu, pretože mu chýba najväčší a najvznešenejší cit, vnem v živote. Hlavnou stratégiou prežitia, ktorú uplatňuje trápené srdce, je povzniesť svoje utrpenie a prekrútiť zmysel obetovania sa na „duchovný úspech“. Avšak ten, kto dáva z pravej lásky, žiadny pocit obetovania, mučeníctva alebo prenasledovania nemá. Plné stotožnenie s láskou vedie k tak bezhraničnému spojeniu s ostatnými a k takej hĺbke Bytia, že akákoľvek strata vo fyzickej rovine je vnímaná ako pomerne bezvýznamná. Dar lásky zväčšuje lásku a nikdy ju nevyčerpáva. Tí, čo majú čisté srdce, sa starajú o celé tvorstvo tak, akoby bolo súčasťou ich samých.

Krčná čakra

       Psychospirituálna doména

              Sebavyjadrenie

       Negatívny elementál

             „Musím klamať, aby som dosiahol to, čo chcem.“

        Pozitívny elementál

             „Som pravdivý, úprimný a celistvý vo všetkom, čo hovorím.“


Piata čakra je umiestnená v oblasti krku a hrdla a je komunikačným centrom osobnosti. Odráža schopnosť rozpoznať svoju vlastnú pravdu a potreby a predostierať ju ostatným. Táto komunikácia prebieha prostredníctvom slov, hlasu a reči tela. Piata čakra ovplyvňuje vo fyzickej rovine ústa, hlasivky, priedušnicu, pažerák, štítnu žľazu, krčné stavce a príslušné svalstvo. Pri otvorenej a zdravej piatej čakre hlása/šíri osobnosť svoju pravdu slobodne, tvorivým a účinným spôsobom /nech sa už jedná o pravdu telesnej, citovej, rozumovej alebo duchovnej povahy/, pričom sú prirodzene, akoby mimochodom, uspokojované jej potreby. Piata čakra sa rovnako ako srdcová čakra vyvíja hlavne vo veku 12 až 17 rokov. Rovnako ako u srdcovej čakry, i odlúčenie krčnej čakry môže nastať v ktoromkoľvek štádiu vývoja a prejavuje sa ako neschopnosť zmieniť sa o bolesti z odlúčenia niektorej inej čakry. V dospievaní majú príčiny, ktoré vedú k odlúčeniu srdcového centra, tendenciu vytvoriť i blokádu piatej čakry. V prípade odlúčenia sa osobnosť snaží prežiť tak, že klame. Pravdu považuje za hrozbu a skutočná pravda o jej odlúčení ju bolí. Preto súčasná osobnosť nesmie prejavovať svoju pravdu a už vôbec nesmie pripustiť, aby jej skrytá bolesť odhalila klamstvo o jej odlúčení od vnútorného Krista. Musí každú situáciu prispôsobiť svojmu podvodu, aby neporušila svoju iluzórnu tvár. Z toho vyplýva ústredná myšlienka túžby: „Musím klamať, aby som dostal to, čo chcem.“ Klamstvá o odlúčení/zranení môžu vychádzať z ktorejkoľvek čakry a obsahujú napríklad týchto negatívnych elementálov: „Ak vyjadrím svoje skutočné pocity a potreby, budú sa mi smiať“, „Nezaslúžim si, aby som mohol hovoriť svoje názory“, „Ak poviem ľuďom, že mi bolo ublížené, získam si ich súcit a pozornosť“, „Ak budem panovačná, zastraším ľudí a dostanem od nich, čo budem chcieť“. Ak sme spojení so Zdrojom prostredníctvom otvorenej a zdravej piatej čakry, ohlasujeme svoju pravdu slobodne, bez strachu a dôsledne. Dokonca aj bolesť a ľudskú zraniteľnosť dokážeme vyjadriť bez strachu, pretože vieme, že vyrovnanosť a sila našej najvyššej reality nemôžu byť nikdy ohrozené. Osoby s blokovanou krčnou čakrou často manipulujú okolnosti a ostatných ľudí, aby dostali to, čo chcú.

Čakra tretieho oka

         Psychospirituálna doména

               Sebavnímanie

          Negatívny elementál

              „Na sebe vidím iba nedokonalosti.“

          Pozitívny elementál

              „Som objektívny, neutrálny a súcitný.“


Šiesta čakra sa nachádza medzi obočím a tesne nad ním. Niekedy sa jej hovorí „tretie oko“, pretože je sídlom duchovného zraku a morálneho rozlišovania. Rovnako ako oči, usmerňuje fyzické telo, šiesta čakra nasmerúva nižšie čakry. Otvorená a zdravá šiesta čakra umožňuje priamy, intuitívny a uvedomelý pohľad do vlastného života, ktorý je omnoho spoľahlivejší než rozumovo podložený rozbor. Ak pôsobí v oblasti nachádzajúcej sa medzi hmotou a duchom, môže sa prejaviť rozšírením zmyslov do jasnozrivosti a do vnímania hlasov. Šiesta čakra ovplyvňuje oči, uši, nos, prínosové dutiny, hypofýzu a vo všeobecnosti funkcie žliaz s vnútornou sekréciou a niektoré stránky centrálnej nervovej sústavy. Doména šiestej čakry prechádza najväčším vývojom koncom obdobia dospievania a v ranej dospelosti, približne vo veku 17 až 21 rokov. Mladý dospelý človek, ktorý počas búrlivých rokov dospievania získal identitu ega, je konečne pripravený, aby spojil svoje zrelé Ja s ostatnými k dosiahnutiu spoločného a vedomého cieľa. Stáva sa nezávislým na svojej pôvodnej rodine a je vyspelý natoľko, aby mohol prijať záväzky vyplývajúce z dôverných vzťahov, povolania a z členstva v rôznych spoločenských a náboženských skupinách. Otvára sa potrebám a cieľom ľudstva a skúma svoje osobné hodnoty vo vzťahu ku spoločnosti. Učí sa komunikovať poctivejšie a účinnejšie. Učí sa podriaďovať svoje ego potrebám skupiny, keď to vyžaduje spoločný cieľ, napríklad ozbrojený boj. Blokáda šiestej čakry znamená pokrivené vnímanie samého seba s výslednou stratou duchovného vhľadu/vnímania a rozlišovacej schopnosti. Táto blokáda môže vyplynúť z rôznych udalostí, kedykoľvek počas života. V prípade, že vnútorný Kristus je zablokovaný a oddelený od vnútorného videnia, stráca osobnosť schopnosť vnímať svoju prapôvodnú realitu ležiacu pod nedokonalým povrchom. Keďže nemá zdravý podklad pre morálne rozlišovanie, pokúša sa tento nedostatok vyvážiť vytvorením, alebo skôr znetvorením, vlastného sveta dobra a zla, správneho a zlého, čierneho a bieleho, sveta povinností a zákazov. Osobnosť sa môže stať otrokom nutkavej potreby dosiahnuť dokonalosť podľa svojich súkromných predstáv. Tento ideál samozrejme nedosiahne. Osobnosti odlúčené/poranené na úrovni šiestej čakry prežijú život neustálym posudzovaním, pretože vidia iba chyby. Z tohto ústredného elementálu sa odvodzujú ďalšie elementály: „Nemám pravdu, nemáš pravdu“, „Je to všetko moja chyba, tvoja chyba“, „Som vadný/á“, „Nemám nič, čím by som mohol byť pre svet užitočný“, „Stane sa to najhoršie“. U jedinca s vyvinutým duchovným zrakom, ktorý je na ceste k vykúpeniu, môžeme oprávnene označiť za „morálne vodítko“ iba vnútorného Krista, ktorý sa prejavuje prostredníctvom šiestej čakry. Pre jedinca s „čistým okom“ je odpustenie prirodzenou a radostnou súčasťou života. Radostnou preto, že „celé telo má svetlo“.

Korunná čakra

 

      Psychospirituálna doména

            Vyšší zmysel

      Negatívny elementál

           „Môj život nemá žiadny vyšší zmysel.“

       Pozitívny elementál

            „Môj život je plný inšpirácie a vyššieho cieľa.“ alebo „Som súčasťou božieho plánu.“                  

 

       

O siedmej čakre nie je možné zmysluplne hovoriť bez toho, že by sme k tomu použili duchovný kontext. Korunná čakra sa nachádza tesne nad vrcholkom hlavy a môže ovplyvňovať vyššie mozgové funkcie na telesnej úrovni. Môže sa skôr považovať za prvú čakru, než za poslednú, pretože je vstupnou bránou duchovnej energie do vnútra osobnosti. Je teda všeobecne prvým bodom vedomého kontaktu medzi Duchom a ľudskou mysľou. Je to oblasť najranejších náznakov uvedomenia, že za telesnou, citovou a rozumovou rovinou môže existovať neviditeľná realita, že v rámci tejto neviditeľnej reality môže mať jedinec vyšší cieľ. Prvopočiatočným vnútorným podnetom k duchovnému hľadaniu je dôkaz, že Syn Boží sa dostáva do vedomia Syna človeka na úrovni korunnej čakry. Prebudenie božskej prítomnosti v duši nazval Ježiš spásou. Možno že osobnosť to tak nenazýva, možno, že mu nedáva žiadne meno. Na tom nezáleží. Avšak dôležité je, že spása znamená oslobodenie jedinca od nadvlády hmoty a tyranie času. Zďaleka nejde o uzdravenie, ale spása dodá hľadačovi širší rozhľad duše, nevyhnutný pre zahájenie pravého a trvalého uzdravovania. Ako uvedomelé dieťa večnosti začína jedinec zvládať telo a svet tým, že ho ponúkne vyšším cieľom vesmíru. Je ťažké určiť, v ktorom období vývoja jedinca sa korunná čakra otvára. Vedomé duchovné hľadanie môže začať už v mladom veku, alebo k nemu nemusí dôjsť vôbec. Je možné povedať, že siedma čakra sa môže vyvíjať najviac v ranej dospelosti spoločne s otváraním šiestej čakry. Domény šiestej a siedmej čakry spolu úzko súvisia a môžu byť vo vedomí ľahko prepojené, pokiaľ sa tak jedinec rozhodne. Ohľad na morálne hodnoty, dôverné vzťahy a spoločenské ciele je prirodzene prepojený s vyšším duchovným cieľom. Odlúčenie na úrovni siedmej čakry môže nastať vtedy, keď sa osobnosť nechá polapiť materializmom a záujmami ega každého druhu. Niektorých ľudí odrádzajú od hľadania duchovna záporné skúsenosti s náboženstvom v mladosti. Pri uzavretej siedmej čakre je „to pravé Svetlo, ktoré osvetľuje každého človeka prichádzajúceho na svet“ blokované a nie je prístupné nášmu vedomiu. Sme duchovne „stratení“ a nemôžeme nájsť žiadny iný zmysel života než hnať sa za pominuteľnými cieľmi, ako je hmotný zisk, spoločenské postavenie a telesná rozkoš. Dochádzame k záveru, že život nemá žiadny vyšší cieľ. Z tohto negatívneho elementálu odvodzujeme mnohé ďalšie, napríklad: „Neviem, čo naozaj chcem“, „Môj život má väčší význam, ako život ostatných“, „Mojím hlavným snom je sen mojej zeme“, „Uspokojuje ma, keď ma ľudia obdivujú“. Duchovná cesta človeka začína a končí v siedmej čakre. Začína spásou, keď my otvoríme korunnú čakru možnosti večného života. S ďalším otváraním a rozširovaním tejto čakry sa náš životný cieľ začína zhodovať s tým, ktorý nám určil Boh. Naše vnímanie je pretvorené odpustením, naša radosť je aj Božou radosťou. V budúcnosti, až bude odpustenie úplné, bude cesta zakončená vykúpením.